Diki za druhú šancu :D
Druhýkrát vstúpiť do tej istej rieky. Pre niekoho zbožné želanie, iní sa pri tejto predstave strasie od znechutenia. Kveta ocenila vlastnosti svojho expartnera až vtedy, keď jej ubližoval nový muž jej života. A je odhodlaná byť za druhú šancu do konca života vďačná.
„Vlado bol vždy milý chalan. Veľmi ochotný a to všeobecne, nie iba vo vzťahu ku mne. Vyštudoval medicínu a bol na to povolanie lekára ako stvorený. Imponovalo mi, aký je srdečný a otvorený. Aj keď som sama taká nikdy nebola, cítila som sa pri ňom dobre. Až kým ma tieto pocity neopustili.
Bolo to asi dva a pol roka po tom, čo sme spolu začali chodiť. Už ma to unavovalo, Vladova večne dobrá nálada, to, že vždy myslel za nás oboch. Všetko, čo robil s dobrým úmyslom sa mi zrazu sprotivilo. Cítila som sa obmedzovaná, moja temná stránka sa začala hlásiť o slovo.
Najskôr som bola na Vlada zlá, kričala som, ponižovala som ho. A on to počúval, v tichosti trpel a urobil by čokoľvek, len aby som bola spokojná. Takto sme fungovali pár mesiacov. Nevedela som, čo od dobroty, tak som si našla milenca. Z jednorazovej záležitosti sa vykľul muž, po akom som v tom období túžila. Vladovi som srdce rozlámala na tisíc drobných kúskov a utekala som za Igorom. Mala som pocit, že pri ňom sa budem môcť ideálne realizovať.
Po polroku sa však naplno začal realizovať môj nový vytúžený partner. Vladova ochota, srdečnosť a neha boli dávno preč, musela som čeliť démonom. Igor nebol na prvý pohľad žiadna troska, práve naopak, bol úspešný a uznávaný. No nevedel spracovávať emócie, neustále sa utápal v alkohole. Ťažko som to znášala, ale naivne som dúfala, že ho zmením, že mu ukážem iný pohľad na svet a pri mne sa z neho stane normálne citovo fungujúca bytosť. Odmenou mi bola bitka. Mali sme nejaké plány a Igor sa miesto toho opil. Veľmi ma to nahnevalo a tak som dostala, nech sa mám za čo hnevať.
Dva týždne ma odprosoval, asi mesiac sa alkoholu ani nedotkol. A ja som si opäť naivne myslela, že sme už padli na dno a teraz sa pomaličky škriabeme hore. Avšak Igor ma zmlátil znova. Chvalabohu, aj vďaka Vladovi to bolo poslednýkrát.
Následkom druhej bitky bol vybitý zub. Cestou na pohotovosť ešte som rozmýšľala, čo musím zmeniť, aby som Igorovi pomohla. Hneď na príjme som stretla Vlada, práve mal službu. Hanbila som sa ako pes. Nechcela som mu nič hovoriť, boli to moje trápenia a chystala som sa ich vyriešiť sama. No Vlado to s ľuďmi vždy vedel a o pár minút som už pred ním nariekala a rozprávala mu svoj nešťastný príbeh.
Vlado ma opäť začal chrániť. Tentokrát však nie pred celým svetom, pomohol mi spamätať sa z Igora. Druhú šancu som si musela zaslúžiť. Vlado bol veľmi zranený, dlho som o jeho dôveru bojovala.
Sme spolu rok, ale tiene minulosti sú stále medzi nami prítomné. No myslím, že nám to pomáha. Sme k sebe pozornejší, všetko robíme s väčšou opatrnosťou. Len preto, že nám na našom vzťahu záleží. Obom. Nechcem ani pomyslieť, kde by som teraz bola, nebyť Vladka a jeho vzácnej povahy. Teraz už nepochybujem o tom, že je skvelý muž. Lepšieho už nestretnem...“
Autor: Nina Hatalová